V časti Lesoparku Chrasť aj tento rok, tak ako každoročne, začal kvitnúť koberec bielo zafarbených kvietkov. Sú to tisíce kusov veternice hájnej.
Jarné slnko neláka do prírody len ľudí, ale spod zeme vyťahuje aj prvé jarné kvietky. Skorým kvitnutím využívajú na svojom biotope pred olistením stromov väčšiu dostupnosť svetla.
Paletu jarných farieb uzatvára biela veternica hájna (Anemone nemorosa). Táto trváca bylina dorastá do výšky 10-15 cm. Zimu prežíva rovným plazivým podzemkom. Z neho vyrastá priama byľ, na ktorej sú stopkaté trojpočetné listy, dlaňovito strihané s pílkovitým okrajom. Kvet je bielej farby, na vonkajšej (resp. spodnej strane) červenkastý, slabo ružový alebo fialový. Rozšírená je hojne, rastie v listnatých lesoch a hájoch, od nížin až po horský stupeň, často vo veľkom počte jedincov na jednom mieste.
Kvietky majú veľa peľu a vďaka tomu sú na jar bohatým zdrojom potravy pre všetok opeľujúci sa hmyz. Kvety sú obojpohlavné. Jej plody sú nažky veľké 3 – 5 mm. Sú chlpaté, s krátkym zakriveným zobáčikom, bez krídelka. Až plody dozrejú, nadzemná časť rastliny odumiera. Plody rozširujú mravce.
Veternica patrí k iskernikovitým druhom a tak ako všetky iskernikovité druhy, aj ona je jedovatá. Je jedovatá pri požití a vraj 30 rastlín môže zabiť dospelého človeka. K otrave pri zjedení dochádza skôr u zvierat – dobytka, koní, prasiat, hydiny… Pravdepodobnejší a teda aj nebezpečnejší je ale kontakt s jedovatou šťavou. Pri prenose do očí, napríklad pri trhaní kvetov, vyvoláva podráždenie spojiviek a toto môže prejsť až k zápalu spojiviek. Na pokožke môže spôsobiť podráždenie, zápaly alebo až pľuzgiere, ktoré sa zle hoja.
Nechajte ju pre to rásť a vychutnávajte si jej krásu pohľadom na ňu.